Pár slov úvodom...

Všetkých vás veľmi pekne pozdravujem.

Toto sú historicky prvé slová,ktoré píšem na blog. Vždy som veril,že si blog nezaložím, ale inšpirovali ma.... Inšpirovali ma dvaja ľudia. Na prvý pohľad nesympatickí, povrchní, necitliví, hluční a namyslení. No na druhý pohľad a posluch sú milí (len k niektorým), vtipní, voňajú a sú inteligentní. V naivnom presvedčení, že aj ja možno budem inteligentný a voňavý, ma práve tieto vlastnosti prinútili k tomu, aby som si založil svoj vlastný blog (priebežne vás budem informovať o tom, či to zabralo).

Jeden z tých dvoch ľudí sa volá April. Áno, správne.... Je to presne tá April, ktorá keď vojde do miestnosti, tak sa musia podľa zákona pozatvárať všetky okná, dvere a povypínať klimatizácia,aby nelevitovala. Je to presne tá April, ktoŕa ma dokáže vždy rozosmiať a vo voľnom čase stavia vežičky z písmenok z hry ŠKRABLE (pozn.red. to je jej pomenovanie pre hru SCRABBLE).

Druhý človek je Eten Cross. Áno, správne... Je to presne ten božský Eten, ktorý keď vojde do miestnosti, tak vo vzuchu sa začne vznášať závisť všetkých zúčastnených. Závidia mu napríklad aj jeho spodky Ed Hardy. Samozrejme, že ich nosieva pod nohavicami, ale ONI tušia, že ich má! Svine! Sledujú ho!!! Ako si tak čítam poslednú vetu, tak usudzujem, že je pravý čas na to, aby som vám predstavil svoju prvú chorubu.

Mám paranoju a ako vidíte, tak aj za druhých. Ďalej som majetnícky, žiarlivý, zlomyselný, sarkastický, škodoradostný, pohŕdavý, psychopatický a egoistický človek. Mojich zlých vlastnosti je menej.... sú len dve: rád dlho spím a nerád upratujem. Ale aj tak rozmýšľam nad tým, že to s tým dlhým spánkom je skor výhoda. Stále dúfam, že v dobe, ked už my budeme všetci chorí, nevládní a niektorí šťastlivci dokonca mŕtvi, tak bude dlhý spánok povolaním. Pracovná pozícia by sa potom mohla volať - „profesionálny míňač snov“, alebo „šetrič miesta na uliciach“. Škoda, že už budem mŕtvy. No na druhej strane to bude asi lepšie. Nikdy nechcem byť starý človek, ktorý núti deptajúcim pohľadom mladé a nepoškvrnené detičky, aby ich pustili sadnúť. Presne si pamatám aký som mal strach chodiť v MHD, vždy pri pomyslení na to, že ak si náhodou nevšimnem nejakú starú tetu, tak na mňa začne ukazovať prstom a postupne sa všetci ľudia v MHD pridajú. No keď som trošku povyrástol, tak už som sa vedel biť sám za seba a nemal som strach z ľudí.Napríklad pred dvoma týždňami.

Sedel som v električke čítajúc návod na použitie easy karty (nemal som zvyšných 14 tis. na zaplatenie faktúry) a do električky nastúpila hrozne stará teta. Iná teta, sedela za mnou a začala ma poúčať. Hneď bol oheň na streche....

Teta zamnou: “Mladý pán... Pusti tetu sadnúť!“ (v hlase cítiť agresiu).

Ja: “Velmi rád pani, ale ak nevidíte, tak meter odomňa je voľné miesto, kde si može sadnúť“ (v hlase cítiť nervozitu z toho, že mi bol odpojený telefón a musím čítať návod na použitie easy karty).

Teta zamnou: “Preboha! Veď nevidíš, že pani sa ťažko chodí a robilo by jej problém prejsť k druhému sedadlu?“ (snaží sa hovoriť čo najhlasnejšie, aby to počuli všetci a dosiahnuť u mňa pocit hanby).

Teta ktorej sa ťažko chodí: Len stála a nechápavo pozerala, že kto to rozhoduje o jej osude.

Ja: “A ako mi potom vysvetlíte, že vyšla po schodoch do električky?“ (Vždy rád pustím sadnúť starších ľudí, ale znervózňuje ma keď je v MHD voľných ďalších 30 miest)

Teta zamnou: “Ty si ale drzý! Tí dnešní mladí nemajú vychovanie“ (z hlasu bolo cítiť, že si na mňa chce odpľuť)

Ja: “Prosím vás pani! My sme si kedy stihli potykať“. (z vrecka vyťahujem mp3 prehrávač)

Teta, ktorej sa ťažko chodí: “Ja sa vám radšej stratím z očú, nech niesom na obtiaž“ (ja si počas tejto vety nasadzujem slúchadla a púšťam pesnicku).

Teta zamnou: Určite ešte niečo dodala, ale v ušiach mi už hrala pesnička „Sme také, aké sme“.

Musím sa priznať, že mi bolo ľúto tety, ktorej sa ťažko chodí, lebo za nič nemohla a aj tak si to musela vypočuť, no nedalo sa inač. Odvtedy viem, že je lepšie na mna nerozprávať, keď čítam akýkoľvek návod na požitie.

Tak dúfam, že som vás týmto skromným úvodom minimálne pobavil, alebo aspon pohoršil (aj negatívna reklama je reklama). Ešte vás chcem všetkých upozorniť na to, že tento blog bude zrejme schizofrenický. To preto, že občas zmýšľam plytko, ako teraz a občas mávam hlboké myšlienky o živote, smrti, láske a opovrhovaní....